Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík: Ľudia naokolo, Vlk, Krajina môjho srdca, Život mi priniesol, Úsmevné, Silne súkromné, Na cestách, Nezaradené
Zo vsetkych Škandinávských miest, ktoré sme navštívili, som Nórsko a Oslo milovala hneď od prvej sekundy. A ak spomínam Oslo, VIGELANDOV PARK nemôžem vynechať. Mŕtve sochy ľudí, zachytávajúce tak živé pocity. Poďte sa prejsť spolu so mnou.....
Cez špinavé okno vlaku vidím budovy komunistického štýlu. Nestíham si ich ale poriadne obzrieť, lebo vlak vchádza do akéhosi tunela a tu spomaľuje. Sú tu jednotlivé nástupištia, ale pripomína mi to skôr stanicu metra a nie tú vlakovú. Pomaly sa naťahujem, všetky svaly mám po tej dlhej ceste stuhnuté. Ako inak, keď cesta trvala celú noc. Ak si k tomu prirátam to, že iba deň predtým som absolvovala 18 hodinovú cestu z Talianska, mám za čo ďakovať svojmu telu, že to so mnou vydržalo. Aké šťastie, že nemám problém vcelku kvalitne spať aj vo vlaku. Tak som zavrela oči v Bratislave a otvorila ich až tu, vo Varšave. Ešte že ma mal kto zobudiť. Len netuším čo je tento tunel tu a prečo tak dlho stojíme. Letmý pohľad z okna mi vzal všetok pokoj a letargickú rozospatosť. Nápis hovorí jasne: "Warszawa Centralna". To je naša stanica! Ten vlak ešte pokračuje ďalej! Ja ešte nie som zbalená! Zhrabnem osobné veci, ktoré sa váľajú na sedadle. Na stolíku leží vrcholné dielo žurnalizmu – Cosmopolitan (nemyslite si, ani vy by ste si na tak dlhu a únavnú cestu nevzali I. Kanta).
