reklama

Blava verzus celý svet - my a vy

„Vieš, ja som Blaváčka.“ Počujem ako mi vraví povýšene jej hlas. Ako keby mi chcela povedať že je najlepšia zo všetkých. „Ale nemysli si, to nie je len tak. Ja som rodená Blaváčka, to nie ako tí prišelci čo sa naparujú a pritom im trčí slama z gatí.“ Aha, už mi je úplne jasné, že je najlepšia, lebo prišla k svojej výnimočnosti ako slepé kura k zrnu a fakt že má trvalý pobyt v hlavnom meste je jej najväčšia životná výhra. No žiaľ, jej to, že už nemusí pokračovať jasné nie. A tak pokračuje vo svojom výpočte – „Ja nie som ako tí blaváci, čo ich rodičia predali chalupu na dzedzine a kúpili si garzonku v Pétržke. Ja som vyrástla kúsok od Prezidentského paláca. Chápeš? V centre Bratislavy. Ja by som do Petržalky bývať ani nešla“ vraví mi a mne je už úplne jasné s kým mám tu česť. Všetky moje protesty sú márne. Nie len, že je najlepšia, lebo je z BA, je najlepšia aj v rámci BA. Chvíľu som zvažovala či sa mám spýtať či je najlepšia aj v rámci ich ulice, vchodu či podchodia v paneláku...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (159)

 Nakoniec som neodolala. Tak dlho ignorovala moje protesty, tak dlho si čuchrala to svoje umelé a nelesklé perie, až som neodolala a sfúkla jej hrebienok. Celkom nepoeticky. Snáď v tom bola aj túžba už ju konečne umlčať. Snáď absencia mojej morálnej snahy byť dobrým človekom. A śnáď môj vlastný snobizmus...kto vie, čo ma viedlo k tomu, že som jej nakoniec povedala: „Vieš, moja mama je rodená Bratislavčanka a už môj starý otec sa s paličkou, bielymi rukavicami a klobúkom prechádzal po Bratislavských parkoch, keď ten tvoj ani nevedel čo to ten Prešporok je. Ale práve kvôli ľuďom ako si ty, sa potom ľudia ako som ja, musia hanbiť za to odkiaľ sú. Práve kvôli ľuďom čo nadobudli presvedčenia, že byť Blavákom je cool, sa potom tí z nás, čo si na tom nezakladajú, musia často plaziť kanálom a všade možne ospravedlňovať.“    

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Paradoxne sa tento rozhovor odohral pred nedávnom a následne na to sa aj na blogu strhla diskusia a záplava článkov na tému „pre a proti BRATISLAVe“. Nuž dovoľte mi prispieť mojou trochou do mlyna. Ja, to totiž vidím úplne inak.    

Je veľmi, skutočne veľmi dôležité vedieť kto je odkiaľ. Bratislava, Malacky, Bystrica, Košice, Zvolen a Poprad. Pekne si to podeľme. Aj to či sme praví aj pravejší. Slováci a Maďari. Bieli a Rómovia. Tak ma to vždy učili.   

A potom, potom sa stalo to, že som zmenila adresu trvalého pobytu. A viete čo? Tu je úplne jedno či som pravá či pravejšia Blaváčka a ako sa delím a s čím sa stotožňujem. Tie dôležité odtiene sa tu zmenili na prach a ten odvial prvý jesenný vánok. Asi aby mi ukázal pravú hodnotu vecí.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu totiž ľudia ani len netušia kde to naše významné mesto leží. „Bratyzláva? ke róba é?“ (čo to je zač?) pýtajú sa ma Taliani. Ako Ke róba é- veď to je to najdôležitejšie mesto tejto planéty, vy ignoranti! Nadávam im v duchu. Nuž dobre, tak im to vysvetlím - to je predsa hlavné mesto Slovenska. Už chápete z akého významného mesta som? S kým máte tu česť?Slovacchia? Slo-va-cchia...opakujú mi nechápavo....- no a vy tam hovoríte po rusky? No a máte tam elektrinu celý deň či iba pár hodín? Pýtajú sa ma následne. A mne začína byť úplne jasné aké dôležité sú všetky tie diskusie o Bratislave a o tom kto je s kým, za koho a proti komu. Akú územnú platnosť to celé má. A že už o pár kilometrov ďalej je to každému srdečne jedno odkiaľ som. Som cudzinec a či som z dediny alebo z veľkomesta, nič to nemení na fakte, že som cudzinec. Ale paradoxne, akonáhle som stratila moju nálepku „blaváčka“, ľudia sa už nemali čoho chytiť a tak ma museli začať súdiť iba podľa toho aký som človek. Aká som a ako sa správam. Nuž a nemalo by to tak byť vždy? Medzi nami? Všade?   

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôležitosť príslušnosti k „svojim“ najlepšie ilustruje okamih, keď som pred pár týždňami opäť vrátila do školy, aby som získala certifikát z taliančiny. Na začiatku školy sa mal každý predstaviť. Zišlo sa nás asi 30 ľudí z celého sveta. Keď prišiel rad na mňa, vravím im – „Ja som zo Slovenska, o tom aká je vojna skutočne nič neviem a českoslovenština ako jazyk neexistuje, ak keď Fantozzi (a s ním celé Taliansko) si myslí opak“. Potom som sa otočila na triedu. „Tušíte kde je Slovensko?“ (viem, že ako rodená Blaváčka som sa mala rovno opýtať na moju ctenú Bratislavu, no nemala som odvahu riskovať to sklamanie). Stačilo, že aj na otázku, kde leží Slovensko všetci sklopili zrak, pretože intenzívne čosi museli nájsť v poznámkach. Jediná. Jedna, jediná ruka sa zdvihla. Sympatické dievča mi vraví, že ona vie kde je Slovensko. Hneď mi poskočilo srdce. Tu, v cudzine, konečne niekto vie kde je moja domovina. „Áno? No a odkiaľ si“, pýtam sa jej. S tou budem iste kamoška, tá je milá, vravím si ..“Hungaria.“ vraví mi nadšene.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak so pochopila, že občas iba pár kilometrov stačí na to, iba sa karty zamiešali a obrátili. Občas Maďari nemusia byť proti nám, občas môžu byť na rovnakej lodi ako my. Občas byť z Blavy neznamená o nič viac, ako byť z Močenku. A v konečnom dôsledku oboje znamená pochádzať z krajiny o ktorej nikto nič nevie. Občas jediné na čom záleží je, že sme ľudia a sme akí sme. Občas tie životne dôležité rozdiely zmiznú hneď za prvou štátnou hranicou a neznamenajú už vôbec nič. Občas jednota založená na našej vlastnej rôznosti je tým najvyšším cieľom.

Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu