reklama

To že rozoznáš spojku od plynu ešte neznamená, že vieš šoférovať

Stretli sme sa náhodou a snáď to ani tak náhodou nebolo. Snáď to tak malo byť. Ja, čerstvá žena za volantom, s tou hlúpou predstavu a aroganciou, ktorú majú všetci začínajúci vodiči. Veriac, že pretože naštartujem auto, viem šoférovať. On, ľudský invalid. Človek, od ktorého sa odvracajú pohľady, pretože jeho tvár je zmrzačená a spálená. Ochrnutý a na vozíku. Bez nôh, ako dôsledok dopravnej nehody. „Bol som ako ty“ vraví mi, a ja si musím pripustiť, že ja až tak netúžim byť ako on...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

-„Mal som 28, keď sa to stalo. Myslel som si, že keď sa mi nikdy nestala žiadna nehoda, ani sa mi nestane. Myslel som, že keď som mladý a zdravý, vždy aj budem.“ 

Dívam sa na jeho pravé líce. Koža je celá zjazvená po popáleninách. Má podivnú farbu. Nevdojak sa musím letmo dotknúť prstom môjho líca. Je také elastické a pružné. Príjemne hladké a teplé. Hneď ten prst ale stiahnem....Snáď si to nevšimol. Nechcem ho uraziť. 

-„Trvalo to 1 sekundu. To je ta irónia. Väčšinu času môžeš šoférovať bezpečne a potom na 1 sekundu, iba jedinú, urobíš niečo, a tá sekunda ťa môže naveky zmrzačiť. Tá moja sekunda nastala, keď na vytočil moderátor v rádiu a chcel som naladiť inú stanicu. Na chvíľu som sa zadíval na rádio, aby som našiel inú frekvenciu.....“  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akosi ťažšie sa mi polyká, keď sa mi v mysli vynárajú okamihy, keď som za jazdy menila CD-čko, či skladby. Alebo keď mi zvonil mobil a ja som ho narýchlo zdvihla aby som rýchlo povedala, že šoférujem a zložila. Koľko že to bolo sekúnd? 3? 5? A keď som prepínala klímu? Rozbaľovala cukrík? (pani, teraz na okamih zavrite oči a preskočte túto vetu, prosím - kontrolovala si make-up).

 - „...keď moja fiatka vrazila do protiidúceho auta a celá predná kapota sa mi nahrnula na telo, nerozumel som tomu. Taká ukrutná bolesť. Veď som iba chcel nájsť inú rádio stanicu. Nebol som na to pripravený. Veď som jazdil dobre. Veď to sa nemalo stať. Veď aj pás som mal zapnutý. To sa nemalo stať...“ opakuje a z očí sa mu gúľajú slzy. Nepoznám ho až tak dobre. Mám ho objať? Je to vhodné? Plačúci muži ma privádzajú do pomykova. Na jednej strane majú môj obdiv, na druhej ma neučili ako sa k nim správať....tak mu aspoň podávam vreckovku. Berie mi celý balík.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Každá sekunda sa ráta. To že si prešla zložitou zákrutou, ešte neznamená, že už môžeš poľaviť, či si myslieť, že to máš pod kontrolou. Nemáš. Každá sekunda sa ráta. Keď si sadáš za volant, celý čas čo šoféruješ vystavuješ riziku seba a iných. Ak nie si na to riziko pripravená, nešoféruj. To že rozoznáš spojku od plynu ešte neznamená, že vieš šoférovať. Šoférovať vieš, keď si uvedomuješ zodpovednosť, ktorú za volantom máš. A riziko s tým spojené. V opačnom prípade si ohrozením. A vedz, že cesty sú plné ľudí, čo sotva dokážu zaradiť spiatočku, už im narastie ego do gigantických rozmerov a úmerne tomu sa im scvrkne mozog. Arogancia a nepozornosť na cestách zabíja a mrzačí. Tak ako zmrzačila mňa.“ Vraví mi a odhŕňa deku ktorá mu prikríva kypte, čo kedysi boli nohy. Aj tam má spálenú kožu...a obrovské jazvy.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tie jazvy si budem pamätať. Aj tu spálenú kožu, ktorá kedysi bola ako moja. Bol ako ja. Ako my. Mal nohy, a keď vďaka ním vyšiel na ulicu nepútal nikoho pohľad, nik sa od neho neodvracal. Dnes je tým, čím nikto dobrovoľne netúži byť. Je na vozíčku. A dostal sa tam na kolesách, autom. Takým istým autom, aké šoférujem, šoférujeme denne. Bol ako ja, ako mnohí z nás. A dnes je mrzák, doživotne. To ma núti uvedomiť si, že tie dvere k invalidite pri šoférovaní sú. A sú otvorené. Každý jeden deň, každý okamih keď odomykám dvere na aute, odomykám aj dvere, ktoré nesú so sebou toto riziko. Každý jeden šofér. Pre mňa už niet cesty späť do sladkej nevedomosti a snáď to je aj dobré.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už si len zbytočne budem nahovárať, že mňa sa to netýka. Že len preto, že sa mi to nestalo, ani sa mi to nestane. Nikto si nemôže byť istý že sa nestane súčasťou nejakej dopravnej nehody, že nejakú nespôsobí. Ale každý môže byť pozorný a opatrný aby to riziko znížil.

Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu