reklama

Čo cenné ma naučila moja vlčia choroba

Alebo ako to vidí jeden nevyliečiteľný pacient a optimista.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Moja vlčia choroba je autoimunitná porucha. Môj vlastný imunitný systém, miesto aby zabíjal vírusi, baktérie a inú nežiadúcu mikroháveď, si kráti čas tým, že sa mňa a moje orgány snaží odrovnať. Chce ma zničiť. Vrámci dlhej chvíle a neprieteľskému postoja, si vytvára protilátky (auto protilátky) proti môjmu DNA či bunkám a potom ich ničí a poškodzuje, akoby to boli votrelci (nepohrdne obličkami, pľúcami, srdcom, pečeňou, mozgom, cievami, kĺbmi, svalmi a šľachami či kožou). Spôsobuje mi v tele silný zápal, ktorý ma často nenávratne poškodzuje. A vyliečiť sa to nedá (aj keď sa lekári snažia držať to pod kontrolou). Dá sa na to umrieť a môže ma to nenávratne poškodiť a skončím ako invalid. To som prosím pekne ja: tá mladá žena, čo má lupus a statočne s ním bojuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie nejdem sa tu vyplakávať. Chcem sa podeliť o niečo cenné čo ma moja chorba naučila a čo bežne ľuďom čo nemusia riešiť existenčné otázky a zamýšľať sa nad životom uniká.
 
Naučila som sa nevzdať sa a vydržať. A chcieť vyhrať aj boj ktorý nie je možné vyhrať. Odhodlanosť a pevná vôľa je niečo čo má každý z nás v sebe, len to musí chcieť nájsť.
Neverím veľmi na slová. Ale verím úsilie. Verím v neustále úsilie ktoré prináša plody. Takže sotva pôdem po svete a budem dookola opakovať že ja ten môj boj s mojou chorobou nevzdám…. Vlastne ho určite vzdám…už milión krát som ho vzdala a bojový duch som vyhodila z okna. Si myslíte že je sranda žiť v tele čo ma denne bolí a zabíja? Som človek a ako taký plačem. Plačem keď už nevládzem a plačem keď cítim že prehrávam a strácam. Ale potom urobím to čo roia všetci veľký bojovníci: opäť vstanem a idem do boja. 
V takých momentoch šekám mojej chorobe (kým zatínam zuby): počuj vlk, ukradol si mi roky života! Teraz je čas aby si sa ma začal báť a platil ty, lebo už mám toho dosť! Pridlho si ma trápil a teraz sa hnevám. A ja ti môj život len tak nedarujem! Urobím všetko preto aby som bola čo najsilnejšia a najzdravšia! Ubližuješ mi, obmedzuješ ma a ničíš moje telo, ale môj duch je MOJ a pokiaľ si ho neporazil ja vyhrávam!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom si sadnem a cítim ešte niečo. Cítim vďaku. Cítim sa krehká, rozbitná. Som vlastne rozbitou hračku. Ale tiež som pochopila ešte jednu vec – mám voľbu. Ja nie som moja choroba a nie som ani to čo sa mi stane. Ja som omnoho viac. Ja som ja, som človek a ako taký mám voľbu. Môžem sa stať najlepšou verziou samej seba. Mám voľbu napriek mojej chorobe a jej obmedzeniam. 
Pochopila som tiež hodnotu života. Predtým som mala život, teraz ho konečne žijem. Naplno. V dobrom aj zlom. Prechádza mnou a ja ho nechám nech ma vynesie hore a hodí hlboko dolu. Plačem, smejem sa, trpím a odvážne cítim všetko čo mi život ponúka. Vo svojej úplnej nedokonalosti. Dovolím si ten luxus byť úprimným človekom. Môj život nevyliečiteľného pacienta je nesmierne ťažký, ale aj neskutone krásny.
Ďakujem ti vlk. Človek sa naučí porozumieť hodnote žiota až keď hrozí že oň príde. Ja som to pochopila až po mesiacoch keď som nehybne, neschopná pohybu a života ležala v postely a v nemocni. Teraz som prebudená a všetko má novú chuť, novú fabru, je intenzívne a cenné.
Ľudia často premrhajú svoj čas lebo nepoznajú hodnotu života. Myslia si, že majú času koľko chcú a že vetko ostane také ako je. Ale tak to nie je. A ja mám šťastie, lebo vďaka mojej chorobe poznám skutočnú cenu. Aj preto si ten život užívam a prežívam naplno (a zodpovedne). Vlastne som pochopila, že jediné čo má zmysel je dobro a pomoc. Žiaden iný spôsob života nemá zmysel a neučiní nikoho skutočne šťastný. Musíte byť dobrý ak chcete byť naplno šťastný, len ten ktorý rozvíja cnosti nájde odpoveď. 
Každá strata môže byť ziskom. Treba to v tej pohrome vydolovať. Ja mojej chorobe nedovolím aby bola prehrou a stratou. Nič nie je zadrmo, ale každá drina ťa niekam posunie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vďaka mojej chorobe som sa vrátila opäť na univerzitu. Mám už jednu vysokú školu ale napriek tomu som sa rozhola urobiť si druhú. Študujem čo vždy bola moja vášeň a sen, ale nikdy som nemala odvahu to urobiť. Ale potom som sa musela sama seba spýtať ako chcem aby to málo čo mi možno ešte ostalo zo života plynulo. Rozhodla som sa, že chcem byť šťastná. Už sa nechcem ospravedlňovať za to kým a aká som. Chcem robiť čo ma robí šťastnou a môja univerzita taká je.
Práve dnes som hovorila s mojou tutorkou. Povedala mi, že som popredu so skúškami. Zasmiala som sa pre seba. Ja musím byť popredu, pretože ja netusím koľko mám ešte času kým sa môj vlk znova zobudí a uväzní ma nemohúcu v posteli. Minule som stratila 8 mesiacov neschopná chodiť či sedieť (a potrebovala som 5 mesiacov fyzioterapie, kým som sa nanovo naučil chodiť a hýbať ako človek). Viem, že vlk sa môže vrátiť v plnej sile a vlastne je isté že sa aj vráti. Tak to chodí. Preto musím byť napred so skúškami a životom. Ja nemam času nazvyš, nemôžem plýtvať, ja môžem nemať žiadne zajtra, preto to dnes musí maž hĺbku a zmysel. Teraz už chápem hodnotu času.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkedy som ochorela, úplne som zmenila môj životný štýl. Lupus bol taký budíček.
Nie je možné sa vyliečiť, ale môžem samu seba urobiť tak silnou a zdravou, ako to len pôjde. Tak aby môj zdravotný stav vydržal útoky čo najdlhšie. Preto jem zdravo, cvičím každý deň a aspoň pol hodinu sa prechádzam v parku, nepijem a nefajčím, spím a vela odpočívam ak to potrebujem, rešpektujem vlastné limity a obmedzenia a dokonca som sa naučil meditovať (vrámci boja s úzkosťou). Všetko preto, že som naozaj, ale naozaj odhodlaná vyhrať bitku ktorá sa vyhrať nedá. Ale viete ja chcem žiť.
Vlk ty si najlepší učiteľ a guru. Vďaka Bohu, že si tam. Áno, žijem s bolesťou, v tele ktoré sa ma snaží zabiť. Medzi obdobím mieru a boja, vo svete, kde slnko je ničivá zbraň a zima a chlad je bolestivý nepriateľ. Ale viete čo: zamilovala som sa do života. Ja už si nemôžu dovoliť luxus mať strach žiť. Keď milujete, dôverujete a túžite, a potom sa nemáte čas báť. Teda až na strach z toho, že stratíte to čo milujete - život.

Si výzva a ja sa z teba učím. Mám bolesti, ale pre moju voľbu sa odmietam hrať na obeť alebo trpieť. Všetko je súčasťou hry, a táto hra čo so mnou život hrá ma baví a vzrušuje. A čím viac trpím, tým viac som odhodlaná vyhrať. Veľkí bojovníci sa nezrodia v časoch mieru. Pochádzajú z ľudí, ktorí nemajú čo stratiť. Lupus vďaka tebe som trpela až príliš. Donútil si ma trpieť oveľa viac, než sa očakávalo, alebo je u teba zvyčajné ... teraz zaplať! Ty choroba mi budeš slúžiť na to, aby som si cieľavedmo zlepšila život a stala sa najlepšou verziou samej seba. V tom je tvôj význam.

Ďakujem Lupus, keby nebolo teba nikdy by som sa neprebudila a neprišla až sem. Boj sa vlk, pretože som trpela už toľko že teraz som rozhodnutá už len žiť naplno a šťastne napriek všetkej bolesti a strate.
Ďakujem, že si ma dostal až sem.

PS: Toto som ja. Moje foto predtým, keď som len pohodlne žila a konzumovala. A teraz, keď aktívne mením seba vnútri aj zvonku a pracujem na sebe. Pomáham iným. Chcem byť lepším a krajším človekom a dušou.

Iba vďaka odhodlaniu, ktoré som sa naučila od teba choroba, som dosiahla zmeny. Schudla som 45 kíl.

Ja sa len tak nevzdým draha choroba. Vlastna áno, ako skutočný človek sa vzdám. Milión krát…a potom vydolujem tú poslednú kvapku a po milión a prvý vstane a ide do boja, s úsmevom na perách….žitie a život za to totiž stojí…

Prosím, vážte si to kým môžte. 

Rozdiel medzi pohodlnostou a odhodlanim moze vizerat aj takto
Rozdiel medzi pohodlnostou a odhodlanim moze vizerat aj takto 
Pevnu volu ma kazdy v sebe, len ju musi mat chut ci dòvod najst ju a drzat sa jej...
Pevnu volu ma kazdy v sebe, len ju musi mat chut ci dòvod najst ju a drzat sa jej... 
Clovek ma vzdy volbu co zo seba aktine urobi alebo co z neho urobi zivot kym nehybne plynie
Clovek ma vzdy volbu co zo seba aktine urobi alebo co z neho urobi zivot kym nehybne plynie 
Moje ja v tlacenej forme
Moje ja v tlacenej forme 
Evka Cucurachi

Evka Cucurachi

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem kráčať cestami môjho života. Pretože aj keď nie sú ľahké, sú obohacujúce. Aktuálne ma tie moje zaviali do slnečného Talianska, kde na podiv sú všetci úplní Taliani... Zoznam autorových rubrík:  Ľudia naokoloVlkKrajina môjho srdcaŽivot mi priniesolÚsmevnéSilne súkromnéNa cestáchNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu